Ochota dať sa zaočkovať mierne narástla

Ochota dať sa zaočkovať od decembra 2020 s malými výkyvmi pomaly narastá a momentálne je na úrovni 57 %. Toto číslo zahŕňa už zaočkovaných ľudí ako aj tých, ktorí sa očkovať iba plánujú.

S čím súvisí ochota dať sa očkovať?

Paralely medzi ochotou dať sa očkovať nachádzame aj pri kríze spôsobenej útok Ruska na Ukrajinu. Zaočkovaní respondenti sú viac ochotní pomáhať ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny. Z dát tiež vyplýva, že ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, sú tiež viac náchylní veriť konšpiráciam, sú proruskejší a tiež sú o niečo viac ochotní zúčastniť sa parlamentných volieb.

Čo by zmenilo postoj respondentov odmietajúcich očkovanie

Podľa dát z januára 2022 až 29,8 % tých respondentov, ktorí odmietali očkovanie by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a získajú riadnu registráciu v liekovej agentúre. 14,3 % tých respondentov, ktorí odmietali v tom čase očkovanie by zmenilo svoj postoj, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára a 12,5 % by zmenilo svoj postoj ak by prišla ďalšia vlna epidémie a znova by sa zaplnili nemocnice a zomieralo by veľa ľudí.

Malo by byť očkovanie povinné?

V januári 2022 bola za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav 38,9 % respondentov, odmietalo ho 52,1% respondentov. Podpora takéhoto všeobecného povinného očkovania mierne narástla (z júlových 31,2 %  na decembrových 38,9 %) Väčšina už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie schvaľovalo (57,7 %) a podobne väčšinovo schvaľovali takéto opatrenie i vysokoškolsky vzdelaní respondenti (52 %).

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva (napr.: ľudia nad 65 rokov, zdravotníci, zamestnanci DSS, policajti, učitelia a pod.) bolo v januári 2022 46 % respondentov, odmietalo ho 45,8% respondentov. Podpora takéhoto očkovania vybraných skupín obyvateľstva tiež mierne narástla (z júlových 42,3 % na decembrových 46 %). Povinné očkovanie vybraných skupín obyvateľstva väčšinovo schvaľovali voliči politických strán Progresívne Slovensko (90,2 %), OĽANO (80 %), SaS (71,8 %) a Sme rodina (50,8 %) a pomerne veľkú podporu malo i medzi voličmi Hlas-SD (44, 6%).

Mali by pre zaočkovaných platiť miernejšie epidemiologické opatrenia?

Medzi júlom 2021 a januárom 2022 sa znižil počet tých, ktorí si myslia že očkovaní by mali mať miernejšie epidemiologické pravidlá z 46,3 % na 39,7 %. S miernejším epidemiologickým opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasilo v januári 46,6 % respondentov oproti májovým 35,4 %.

Medzi už zaočkovanými bolo za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných až 72% respondentov.

Miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných podporujú voliči všetkých vládnych strán.

Motivuje hrozba pokuty k očkovaniu?

S odmeňovaním zaočkovaných ľudí starších ako 60 rokov sumou 200, respektíve 300 Eur v decembri 2021 súhlasilo 32,9 % respondentov a naopak nesúhlasilo s ním 52,5 %.

Nezaočkovaných respondentov sme sa pýtali, ako by sa rozhodli, ak by boli postavení pred voľbu: zaplatiť pokutu 300 Euro, alebo si v prípade hospitalizácie s ochorením COVID-19 hradiť časť nákladov za pobyt v nemocnici do výšky 1 500 Euro. Väčšina nezaočkovaných respondentov (50,6 %) by zvolila zaplatenie 300 eurovej pokuty a iba 21,4% respondentov by radšej chcela uhradiť časť liečebných nákladov. Až 28 % nezaočkovaných respondentov by sa však pri nutnosti voliť z týchto dvoch alternatív radšej dalo zaočkovať (pričom z nezaočkovaných a doteraz nerozhodnutých respondentov by to bolo až 61,9% a medzi odmietajúcimi očkovanie iba 17,3%).

Nezaočkovaných respondentov sme sa tiež pýtali, či by možnosť odškodnenia za prípadné nežiaduce účinky vakcín proti ochoreniu COVID-19 zmenila ich súčasný postoj k očkovaniu. 71,7 % nezaočkovaných by takáto možnosť odškodnenia nepresvedčila k očkovaniu. Naopak u 28,3 % nezaočkovaných respondentov by takáto možnosť odškodnenia zmenila ich súčasný postoj k očkovaniu, pričom medzi nerozhodnutými by zmenilo názor až 56,2 % a medzi odmietajúcimi očkovanie 19,4 %.