Ochota dať sa zaočkovať stagnuje. Zaočkovaní by privítali miernejšie opatrenia.

Ochota dať sa zaočkovať od decembra 2020 do marca 2021 pomaly narastala, no od marca stagnuje a je na úrovni okolo 50 percent. Toto číslo zahŕňa už zaočkovaných ľudí ako aj tých, ktorí sa očkovať iba plánujú. Výraznejšie však narástol počet respondentov, ktorí očkovanie odmietajú. V máji očkovanie odmietalo 30,9 % ľudí, v júli 36 % a v októbri 37 % ľudí. Povinné očkovanie väčšina respondentov odmieta, pri názoroch na miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných je pomer ich zástancov a odporcov oproti máju vyrovnanejší.

Čo by zmenilo postoj respondentov odmietajúcich očkovanie

Až 29,8 % tých respondentov, ktorí odmietajú očkovanie by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a získajú riadnu registráciu v liekovej agentúre. 14,3 % tých respondentov, ktorí odmietajú očkovanie by zmenilo svoj postoj, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára a 12,5 % by zmenilo svoj postoj ak by prišla ďalšia vlna epidémie a znova by sa zaplnili nemocnice a zomieralo by veľa ľudí.

Malo by byť očkovanie povinné?

Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav je 31,2 % respondentov a odmieta ho 61,9 % ľudí. Väčšina už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie schvaľuje (54,9 %).

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva (napr.: ľudia nad 65 rokov, zdravotníci, zamestnanci DSS, policajti, učitelia a pod.) je 42,3 % respondentov a odmieta ho 50,5 % ľudí. Takmer dve tretiny (65,8 %) už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľov schvaľuje.

Mali by pre zaočkovaných platiť miernejšie epidemiologické opatrenia?

V júli sa znižil počet tých, ktorí si myslia že očkovaní by mali mať miernejšie epidemiologické pravidlá z 46,3 % na 39,7 %. S miernejším epidemiologickým opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasí 46,6 % respondentov oproti májovým 35,4 %.

Medzi už zaočkovanými je za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných až 72% respondentov.

Miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných podporujú voliči všetkých vládnych strán.

Kto očakáva, že sa počas nasledujúceho obdobia nakazí

Paradoxne väčšia skupina ľudí, ktorá očakáva, že sa nakazí ochorením Covid-19 je medzi zaočkovanými. Tých je 9,2% zatiaľ čo medzi tými, ktorí sa zaočkovať neplánujú je tento podiel len 5,1%.

V skupine respondentov, ktorí sa zaočkovať dať neplánujú je odpoveď „nie“ celkovo najčastejšou odpoveďou na otázku, či si myslia, že sa nakazia koronavírusom. Najviac respondentov (21,6%), ktorí očakávajú, že sa v najbližších mesiacoch nakazia je v malej skupine ľudí, ktorí sa ešte nezaočkovali, ale deklarujú, že sa plánujú dať zaočkovať. Aj skupina respondentov, ktorá COVID-19 prekonala si myslí, že sa nakazí častejšie než respondenti, ktorí očkovanie odmietajú.

To, že sa koronavírusom nenakazia si myslia častejšie starší respondenti a respondenti, ktorí uviedli, že sa epidémie koronavírusu neobávajú. Odpoveď na otázku naopak nesúvisí s aktuálnou pandemickou situáciou v okrese. Ľudia žijúci v bordových alebo červených okresoch si nemysleli, že sa nakazia častejšie než si to mysleli ľudia žijúci v oranžových, menej rizikových okresoch.

„Zistenie, že nezaočkovaní si nemyslia, že sa v najbližších zimných mesiacoch nakazia koronavírusom zodpovedá záveru, že ľudia, ktorí očkovanie odmietajú zároveň podceňujú riziko nakazenia sa. Veľký podiel starších respondentov, ktorí neočakávajú, že sa nakazia je zrejme jedným z faktorov vysvetľujúcim našu slabú mieru očkovania vo vyšších vekových kategóriách. Zaujímavá je skupina 6,5% respondentov, ktorí sa očkovať dať ešte len plánujú. V tejto skupine je najvyšší podiel ľudí, ktorí očakávajú, že sa koronavírusom v najbližších mesiacoch nakazia. Naznačuje to, že obava z nakazenia je v súčasnosti motivátorom dať sa zaočkovať len pre relatívne obmedzenú skupinu ľudí, ktorí s očkovaním síce dlho váhali, ale nebezpečnosť ochorenia COVID-19 nezľahčujú,“

Miroslav Bahna
Sociologický ústav SAV