Postoje
k očkovaniu 1.

Ochota dať sa zaočkovať od decembra 2020 s malými výkyvmi pomaly narastala a vo februári 2022 bola na úrovni 57 %. Toto číslo zahŕňa už zaočkovaných ľudí ako aj tých, ktorí sa očkovať iba plánovali.

Paralely medzi ochotou dať sa očkovať nachádzame aj pri kríze spôsobenej útok Ruska na Ukrajinu. Zaočkovaní respondenti sú viac ochotní pomáhať ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny. Z dát tiež vyplýva, že ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, sú tiež viac náchylní veriť konšpiráciam, sú proruskejší a tiež sú o niečo viac ochotní zúčastniť sa parlamentných volieb.

V januári 2022 bola za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav 38,9 % respondentov, odmietalo ho 52,1% respondentov. Podpora takéhoto všeobecného povinného očkovania mierne narástla (z júlových 31,2 %  na decembrových 38,9 %) Väčšina už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie schvaľovalo (57,7 %) a podobne väčšinovo schvaľovali takéto opatrenie i vysokoškolsky vzdelaní respondenti (52 %).

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva (napr.: ľudia nad 65 rokov, zdravotníci, zamestnanci DSS, policajti, učitelia a pod.) bolo v januári 2022 46 % respondentov, odmietalo ho 45,8% respondentov. Podpora takéhoto očkovania vybraných skupín obyvateľstva tiež mierne narástla (z júlových 42,3 % na decembrových 46 %). Povinné očkovanie vybraných skupín obyvateľstva väčšinovo schvaľovali voliči politických strán Progresívne Slovensko (90,2 %), OĽANO (80 %), SaS (71,8 %) a Sme rodina (50,8 %) a pomerne veľkú podporu malo i medzi voličmi Hlas-SD (44, 6%).

Medzi júlom 2021 a januárom 2022 sa znižil počet tých, ktorí si myslia že očkovaní by mali mať miernejšie epidemiologické pravidlá z 46,3 % na 39,7 %. S miernejším epidemiologickým opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasilo v januári 46,6 % respondentov oproti májovým 35,4 %.

Medzi už zaočkovanými bolo za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných až 72% respondentov.

Miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných podporujú voliči všetkých vládnych strán.

S odmeňovaním zaočkovaných ľudí starších ako 60 rokov sumou 200, respektíve 300 Eur v decembri 2021 súhlasilo 32,9 % respondentov a naopak nesúhlasilo s ním 52,5 %.

Nezaočkovaných respondentov sme sa pýtali, ako by sa rozhodli, ak by boli postavení pred voľbu: zaplatiť pokutu 300 Euro, alebo si v prípade hospitalizácie s ochorením COVID-19 hradiť časť nákladov za pobyt v nemocnici do výšky 1 500 Euro. Väčšina nezaočkovaných respondentov (50,6 %) by zvolila zaplatenie 300 eurovej pokuty a iba 21,4% respondentov by radšej chcela uhradiť časť liečebných nákladov. Až 28 % nezaočkovaných respondentov by sa však pri nutnosti voliť z týchto dvoch alternatív radšej dalo zaočkovať (pričom z nezaočkovaných a doteraz nerozhodnutých respondentov by to bolo až 61,9% a medzi odmietajúcimi očkovanie iba 17,3%).

Nezaočkovaných respondentov sme sa tiež pýtali, či by možnosť odškodnenia za prípadné nežiaduce účinky vakcín proti ochoreniu COVID-19 zmenila ich súčasný postoj k očkovaniu. 71,7 % nezaočkovaných by takáto možnosť odškodnenia nepresvedčila k očkovaniu. Naopak u 28,3 % nezaočkovaných respondentov by takáto možnosť odškodnenia zmenila ich súčasný postoj k očkovaniu, pričom medzi nerozhodnutými by zmenilo názor až 56,2 % a medzi odmietajúcimi očkovanie 19,4 %.