Slováci zažívajú zvýšený stres a depresívne pocity v súvislosti s vojnou na Ukrajine

V prieskumoch „Ako sa máte Slovensko?“ pravidelne zisťujeme súvislosť medzi prežívaním depresívnych pocitov a stresu respondentov v spojení s pandémiou alebo iného spoločenského diania. Do leta 2021 sme zaznamenávali klesajúci trend v prežívaní depresívnych pocitov, pričom ešte aj v decembri 2021 boli hodnoty porovnateľné s letom.

V aktuálnej situácii vojnového konfliktu sa opäť zvýšil výskyt depresívnych pocitov u ľudí na Slovensku. Respondentov sme sa pýtali, ako často neprežívali v danom týždni žiadne pozitívne pocity a ako často sa cítili smutne a skľúčene.V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 % respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času. Naopak približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, kedy bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia.

Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. 31 % respondentov, ktorí sa výrazne obávajú vojny na Ukrajine zažívalo v prvom týždni vojnového konfliktu depresívne pocity značnú až väčšinu času, naopak 23 % nezažívalo žiadne depresívne pocity. Naopak respondenti, ktorí sa menej až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine zažívali v 27,5 % často depresívne pocity a v 30 % vôbec. Podobné prežívanie je spájané aj s obavami z príchodu utečencov.

V prvom týždni bojov na Ukrajine 28,6 % Slovákov a Sloveniek nezažívalo žiaden stres a 48,2 % zažívalo stres iba niekedy. Väčšinu času zažívalo stres iba 4,4 % a značnú časť času 18,8 % občanov Slovenska. Miera prežívaného stresu výrazne súvisela s vekom respondentov, ale aj s obavami z pandémie koronavírusu a tiež s obavami z vojny na Ukrajine a z príchodu utečencov. Čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali stres, rovnako, čím viac sa obávali pandémie, vojny alebo utečencov, tým častejšie stres zažívali. Približne štvrtina respondentov, ktorí majú veľké obavy z vojny na Ukrajine zažívala v prvom týždni stres väčšinu alebo značnú časť času.

Zhoršené psychické zdravie

Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len 7% uvádza zlepšenie duševného stavu. To, ako vnímajú Slováci a Slovenky svoj duševný stav, súvisí aj s tým, akú veľkú mieru depresívnych pocitov a stresu zažívajú. Tí, ktorí vnímajú, že ich duševný stav sa po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil zažívali depresívne pocity v 32 % väčšinu času a v ďalších 28,5 % značnú časť času a stres v 24 % väčšinu času a v 35 % značnú časť času. Všetky tieto hodnoty sú u nich výrazne častejšie ako u respondentov, ktorí neuvádzali zhoršenie svojho duševného stavu. 

To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity sú blízke osobné vzťahy. Respondenti, ktorí nežijú v partnerskom vzťahu uvádzajú zhoršenie psychického stavu v 28,1%, zatiaľ čo ľudia žijúci v manželstve alebo s partnerom v spoločnej domácnosti uvádzajú zhoršenie iba v 22,1 % a 24,4 %. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.

Výskumy poukazujú na to, že aby sme mohli zvládnuť situácie, ktoré nemáme úplne pod kontrolou, ako je aj aktuálna situácia na Ukrajine alebo stále pretrvávajúca pandémia, je dôležité podporovať a vyhľadávať blízke vzťahy – ľudí, na ktorých sa môžeme obrátiť, s ktorými môžeme zdieľať svoje pocity.

Kamila Urban
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.