Naše duševné zdravie sa zotavuje

Od novembra 2020 kontinuálne klesá trend v prežívaní depresívnych pocitov. Kým v novembri 2020 iba pätina ľudí deklarovala, že vôbec nezažívala depresívne pocity, v júli 2021 to bola už skoro tretina (31,5%) respondentov. Rovnako klesá počet tých, čo zažívajú depresívne pocity väčšinu času (7,6% v novembri 2020 a 4,7% v júli 2021).

V kontexte súčasnej diskusie o očkovaní na Slovensku zaujme, že vo všetkých vekových skupinách sa častejšie vyskytovalo depresívne prežívanie u nezaočkovaných respondentov ako u zaočkovaných. Kým v júli 2021 približne len pätina zaočkovaných respondentov uviedla, že často prežívala depresívne pocity, u nezaočkovaných to bola takmer tretina respondentov.

Dlhodobo častejšie prežívajú depresívne pocity mladší ľudia. Ešte v máji 2021 respondenti do 30 rokov najčastejšie uvádzali, že neprežívajú žiadne pozitívne pocity. Avšak začiatkom júla to boli respondenti vo veku 30 až 39, spomedzi ktorých sa až 40% cítilo veľmi často smutne a neprežívalo žiadne pozitívne pocity.

Kým v novembri vôbec nezažívala stres štvrtina respondentov, v máji to bolo len 30 % a v júli 28,5 %. Konštantne sa ukazuje, že najčastejšie zažívajú stres respondenti do 40 rokov.

Ľudia na Slovensku sa zmenili k horšiemu

Tretina respondentov si myslí, že ľudia na Slovensku sa od marca 2020 zmenili skôr k horšiemu v porovnaní s tým, akí boli pred príchodom koronakrízy a až 40 % si myslí, že naša spoločnosť sa zmenila skôr k horšiemu.

To, či si respondenti myslia, že sa spoločnosť alebo ľudia na Slovensku zmenili skôr k lepšiemu alebo horšiemu, tiež súvisí s tým, či sú respondenti zaočkovaní alebo nie. Kým len približne štvrtina zaočkovaných respondentov si myslí, že sa po príchode koronakrízy v marci 2020 spoločnosť a ľudia zmenili skôr k horšiemu, až 57,8 % nezaočkovaných respondentov si myslí, že sa spoločnosť zmenila k horšiemu a 43,6 %, že sa ľudia na Slovensku zmenili k horšiemu.

Pocit ohrozenia koronavírusom a spokojnosť s postupom vlády ovplyvňuje ochotu Slovákov a Sloveniek dať sa zaočkovať a tiež vplýva na ich psychické zdravie – prežívaný stres a depresívne pocity a v neposlednom rade negatívne ovplyvňuje ich vnímanie spoločnosti a ľudí na Slovensku.“

Kamila Urban
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV