Dôvera v inštitúcie v súvislosti s pandémiou sa pomaly stabilizuje  

Od vypuknutia pandémie na Slovensku výrazne klesla dôvera vo všetky vládne, verejné, ale aj vedecké inštitúcie v súvislosti s pandémiou. Najstrmší pád nastal medzi aprílom 2020 a septembrom 2020 a odvtedy sa stabilizovala a mierne narastá. 

Najvýraznejší prepad v dôvere v súvislosti s pandémiou zaznamenala slovenská vláda. Zatiaľ čo v apríli minulého roku jej dôverovalo 45,2 % opýtaných respondentov, v septembri jej dôverovalo 21,8 % ľudí a v októbri 2021 len 11 % respondentov.  

Dlhodobo pritom platí, že ľudia, ktorí dôverujú vláde či iným inštitúciám, sú aj viac ochotní dodržiavať opatrenia či vo väčšej miere plánujú očkovanie, alebo pravidelné zúčastňovanie sa na testovaní.

Dôvera v zdravotníctvo a vedecké inštitúcie kolíše

Dôvera v zdravotníctvo a vo vedecké inštitúcie na Slovensku je od septembra 2020 stabilizovaná a júla na október 2021 mierne narástla. Zdravotníctvu v súčasnosti dôveruje 39 % respondentov a vedeckým inštitúciám dôveruje rovnako 36 % ľudí.

Z dát tiež vyplýva, že dôvera vo vedecké inštitúcie má veľký dopad na ochotu dať sa zaočkovať. Tým, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, najviac záleží na názore vedcov a vedeckých inštitúcií. Až 67 % opýtaných súhlasilo, že názor vedeckých inštitúcií je pri ich rozhodovaní o očkovaní dôležitý.

Pre každého piateho respondenta je dôležitý postoj politikov k očkovaniu

Pre približne pätinu ľudí je dôležitý postoj k očkovaniu politikov, ktorí sú im blízki. Pre 39,8 % respondentov postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý a 40,9 % respondentov nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi tých ľudí, ktorí sa plánujú dať zaočkovať je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 %.

Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S návratom detí do škôl a nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť nerozdeľovali. Na druhej strane, musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť. Keďže nízka ochota dodržiavať protipandemické opatrenia súvisí s nízkym pocitom vlastného ohrozenia koronavírusom, je naďalej potrebné pripomínať, že zodpovedným správaním chránime tých zraniteľnejších, vrátane našich detí. Školopovinné deti, ktoré sa ešte nemôžu dať zaočkovať si nezaslúžia stráviť väčšinu ďalšieho školského roka v online škole a bez kontaktu s učiteľmi a rovesníkmi, a seniori v DSS zas bez kontaktu s najbližšími.“

Barbara Lášticová
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV