Kedy bude život taký, ako pred krízou?

V druhej polovici mája 2021, viac ako 14 mesiacov po zavedení prvých karanténnych opatrení v súvislosti s príchodom epidémie nového koronavírusu. 47,6 % respondentov odhaduje, že do dvoch rokov sa život na Slovensku vráti do normálu a bude ako pred koronakrízou. Ďalších 23 % respondentov je skeptickejších a očakáva návrat do normálu v horizonte dvoch až piatich rokov. Až 25,8 % respondentov si však myslí, že život na Slovensku už nikdy nebude taký, ako pred pandémiou.

S názorom „život už nikdy nebude taký ako predtým“ viac súhlasia ženy, tiež tí, ktorí nie sú spokojní so svojím životom, a respondenti, ktorí opisujú svoj zdravotný stav ako zlý. S týmto názorom častejšie súhlasia aj starší respondenti a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie koronavírusu.

Do bežného života sa ponáhľame rýchlejšie ako pred rokom

Hoci bola pandémia po – z dnešného pohľadu extrémne miernej – prvej vlne v máji 2020 na ústupe a opatrenia sa uvoľňovali tak ako dnes, respondenti boli pred rokom jednoznačne opatrnejší. Kým v máji 2020 by od letu na dovolenku lietadlom kamaráta úplne alebo skôr odrádzali takmer dve tretiny respondentov, v máji 2021 by to bolo už len 37,4 % respondentov.

Podobný posun nastal pri otázke, či odporučiť kamarátovi návštevu kina. Kým v máji 2020 by kamarátovi do kina jednoznačne odporučilo ísť 17,6 % respondentov, v máji 2021 by takéto odporučenie dalo až 26,7 % respondentov.

Celkovo menej opatrné odporúčania kamarátom dávajú respondenti, ktorí sa koronavírusu obávajú menej, a respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Naopak, zaočkovaní respondenti sú opatrnejší. Cestu lietadlom či návštevu kina odporúčajú častejšie aj respondenti, ktorí sú nespokojní s postupom vlády pri zvládaní koronavírusu, a voliči strán ĽSNS a Republika.

Unavení pandémiou: Ochota dodržiavať opatrenia je na minime

V októbri 2021 zároveň ľudia deklarujú najmenšiu ochotu dodržiavať protipandemické opatrenia za posledný rok. Kontakty mimo domácnosť vôbec neobmedzuje najviac ľudí od začiatku pandémie. Respondenti, ktorí sa očkovať neplánujú kontakty obmedzili ešte menej. Ochota dodržiavať opatrenia a obmedzovanie kontaktov je nižšie ako v júli.

Nižšiu mieru ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia v priebehu celého sledovaného obdobia deklarovali respondenti, ktorí zároveň uviedli, že sa neplánujú dať zaočkovať proti koronavírusu. Ochota dodržiavať protipandemické opatrenia však od mája 2021 klesala v podobnej miere medzi nezaočkovanými ako aj vo zvyšku populácie.

Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať deklarujú nižšiu mieru ochoty dodržiavať opatrenia aj muži, ľudia, ktorí sa pandémiou necítia byť ohrození a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie koronavírusu. Naopak, dôkladnejšie dodržiavanie opatrení deklarujú starší respondenti. Odpovede respondentov nesúviseli s farbou ich okresu v Covid automate.

Podobne ako počas minuloročnej 2. vlny pandémie, aj počas 3. vlny sa ukazuje, že vnímanie rizika u respondentov a s ním súvisiace dodržiavanie opatrení nekopíruje reálnu epidemiologickú situáciu. U očkovaných môže byť nižšia miera vnímaného rizika spojená najmä s pocitom, že sú chránení. U nezaočkovaných môže ísť aj o obrannú reakciu popierania závažnosti situácie, respektíve to môže byť súčasťou ich protestného postoja a celkovej nespokojnosti s vládou pri zvládaní pandémie. V každom prípade, naše dáta naznačujú, že pre časť ľudí na Slovensku už pomyselné náklady (psychologické, sociálne, ekonomické) spojené s dodržiavaním opatrení značne prevyšujú vnímané benefity.“

Barbara Lášticová
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV