V decembri 2021 väčšina svoje správanie interpretovala tak, že opatrenia dodržiavali. Na 10-bodovej škále sa až 38,6 % respondentov zaradilo k prvým dvom bodom dôkladného dodržiavania opatrení a len 4,4 % ľudí sa umiestnilo na opačný pól škály. Drvivá väčšina opýtaných, až 84,4 % deklaruje, že opatrenia dodržiavali.

Avšak z odpovedí na otázku „Odmietli ste alebo zrušili ste v posledných týždňoch návštevu alebo iné osobné stretnutie s niekým z dôvodu, že je lockdown?“ zisťujeme, že aj v čase jesenného lockdownu 27,8 % ľudí osobné stretnutie nikdy neodmietlo a na schôdzku alebo návštevu vždy šlo. Stretnutia rušili v najvyššej miere (61,4 %) tí, ktorí síce ešte nie sú zaočkovaní, no plánujú sa dať zaočkovať. Na stretnutia vždy šli najmä (43,6 %) tí, ktorí nie sú zaočkovaní a ani sa neplánujú dať zaočkovať.

Rozdelenie odpovedí na otázku „Odmietli ste alebo zrušili ste v posledných týždňoch návštevu alebo iné osobné stretnutie s niekým z dôvodu, že je lockdown?“ môže navodzovať dojem, že až 30 % ľudí sa počas lockdownu s nikým nestretávalo. Ak sa však pozrieme na odpovede na otázku „Keď ste boli v novembri alebo decembri 2021 v interiéri iba s Vašimi známymi (kamarátmi, príbuznými), mali ste nasadené rúška/respirátory?“, tak len 5,5 % všetkých respondentov odpovedalo, že „V novembri a decembri 2021 som v interiéri so svojimi známymi nebol/a“. 

Ak by sme interpretovali mieru dodržiavania oparení v čase vrcholiacej tretej vlne iba na základe zovšeobecňujúceho sebahodnotenia, tak by sme sa mohli nazdávať, že protiepidemické opatrenia boli na Slovensku dodržiavané. Rozdiel medzi všeobecnou deklaráciou a odpoveďami na konkrétne situácie môže vyplývať aj z toho, že ľudia si protiepidemické opatrenia spájajú predovšetkým so správaním sa na verejnosti – napr. nosenie respirátorov na verejných miestach ako sú obchody či úrady. To, že sa, ak treba, počas lockdownu stretneme so svojimi blízkymi známymi alebo to, že pri kontakte s nimi nemáme nasadené respirátory, mnohí za nedodržiavanie opatrení nepovažujú

Jana Lindbloom
Sociologický ústav SAV, v. v. i

Kedy bude život taký, ako pred krízou?

V druhej polovici mája 2021, viac ako 14 mesiacov po zavedení prvých karanténnych opatrení v súvislosti s príchodom epidémie nového koronavírusu. 47,6 % respondentov odhaduje, že do dvoch rokov sa život na Slovensku vráti do normálu a bude ako pred koronakrízou. Ďalších 23 % respondentov je skeptickejších a očakáva návrat do normálu v horizonte dvoch až piatich rokov. Až 25,8 % respondentov si však myslí, že život na Slovensku už nikdy nebude taký, ako pred pandémiou.

S názorom „život už nikdy nebude taký ako predtým“ viac súhlasia ženy, tiež tí, ktorí nie sú spokojní so svojím životom, a respondenti, ktorí opisujú svoj zdravotný stav ako zlý. S týmto názorom častejšie súhlasia aj starší respondenti a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie koronavírusu.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je Opatrenia-1200x675.png

Do bežného života sa ponáhľame rýchlejšie ako pred rokom

Hoci bola pandémia po – z dnešného pohľadu extrémne miernej – prvej vlne v máji 2020 na ústupe a opatrenia sa uvoľňovali tak ako dnes, respondenti boli pred rokom jednoznačne opatrnejší. Kým v máji 2020 by od letu na dovolenku lietadlom kamaráta úplne alebo skôr odrádzali takmer dve tretiny respondentov, v máji 2021 by to bolo už len 37,4 % respondentov.

Podobný posun nastal pri otázke, či odporučiť kamarátovi návštevu kina. Kým v máji 2020 by kamarátovi do kina jednoznačne odporučilo ísť 17,6 % respondentov, v máji 2021 by takéto odporučenie dalo až 26,7 % respondentov.

Celkovo menej opatrné odporúčania kamarátom dávajú respondenti, ktorí sa koronavírusu obávajú menej, a respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Naopak, zaočkovaní respondenti sú opatrnejší. Cestu lietadlom či návštevu kina odporúčajú častejšie aj respondenti, ktorí sú nespokojní s postupom vlády pri zvládaní koronavírusu, a voliči strán ĽSNS a Republika.

Zdieľať článok s priateľmi