Po prvom roku epidémie zabúdame na demografiu vírusu

Už od začiatku pandémie koronavírusu sledujeme v sérii výskumov Ako sa máte, Slovensko? obavy z epidémie a mieru dodržiavania karanténnych opatrení verejnosťou. Obavy boli najvyššie na začiatku epidémie, v lete klesli a na jeseň zasa narástli, no už nedosiahli úroveň z jari. Na mieru obáv z epidémie bolo od začiatku naviazané aj opatrné správanie, izolovanie sa či nosenie rúšok.

Na jar, celkom podľa očakávaní, deklarovali vyššie miery obáv z epidémie i vyššiu mieru dodržiavania protiepidemických opatrení starší ľudia. V jesenných vlnách nášho výskumu však už seniori nevychádzajú ako tí, ktorí sa obávajú viac. Ani od septembra už neplatí, že seniori deklarujú vyššiu mieru opatrného správania a na rozdiel od zahraničia ani nevyjadrujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať.

Zdá sa, že je to pochopiteľné. V médiách sme od jari opakovane počuli, že ťažký priebeh choroby môžu mať aj mladí, široko medializované bolo aj prvé úmrtie mladej pacientky v Nitre v septembri. Naučili sme sa používať výraz komorbidity, a teda vieme, že okrem starších sú koronavírusom viac ohrození ľudia s cukrovkou, vysokým tlakom či obezitou. Mohlo by sa teda zdať, že vek je len jeden z mnohých rizikových faktorov. Zdá sa, že tak to aktuálne vníma aj slovenská verejnosť. Je to však naozaj tak?

Na otázku, aký je vzťah medzi komorbiditami a vekom, odpovedá analýza českého ministerstva zdravotníctva postavená na 7 455 diagnostikovaných pacientoch z jarnej vlny pandémie. V tabuľke zobrazujúcej pravdepodobnosť rozvinutia ťažkého stavu v dôsledku ochorenia covid-19 u mužov vidíme, že prítomnosť jednej komorbidity zodpovedá približne rastu rizikového priebehu o desať rokov staršieho pacienta. Zároveň vidíme, že aj u mladších pacientov s komorbiditami je násobne nižšia pravdepodobnosť ťažkého priebehu ochorenia než u starších pacientov bez komorbidít. Vek je teda silnejší prediktor nebezpečného priebehu ochorenia než prítomnosť komorbidít, ktorých prítomnosť navyše práve s vekom narastá.

Návšteva starých rodičov je teda potenciálne až 100-násobne rizikovejšia aktivita ako posedenie so spolužiakmi z maturitného ročníka mimo vianočnej bubliny. Okrem nákupných hodín pre dôchodcov tento fakt aktuálne karanténne opatrenia vôbec nereflektujú a nijako nepripomínajú. Naša očkovacia stratégia tiež úplne nedoceňuje kľúčovú úlohu veku.

Podľa jej aktuálnej verzie by mali byť v prvej fáze zaočkovaní zdravotníci, policajti, vojaci, hasiči a „kritická infraštruktúra štátu“. Príklady zo zahraničia však naznačujú, že takýto výber nemusí byť jediný a správny. Najohrozenejšou skupinou v tejto pandémii sú totiž seniori. Na Slovensku je viac ako 90 percent úmrtí na covid-19 vo vekovej skupine nad 60 rokov. Pacienti starší ako 60 rokov tvoria tri štvrtiny hospitalizovaných s chorobou covid-19. Na odľahčenie nemocníc a záchranu ľudských životov je potrebné očkovať prioritne tých najohrozenejších, ktorými sú tí najstarší. Takto postupujú napríklad v Nemecku alebo vo Veľkej Británii, kde sú na úvod očkovaní seniori vo veku nad 80 rokov.

Mohlo by sa zdať, že zameriavať sa na populáciu najstarších je zbytočné, keďže zväčša nechodia do práce a majú nižší počet denných kontaktov. Podobné úvahy viedli k odporúčaniu seniorom nezúčastniť sa na celoplošnom testovaní v októbri. V údajoch o vekovej štruktúre pozitívne testovaných metódou PCR (pri antigénovom testovaní takéto údaje trestuhodne nie sú k dispozícii) sa ukazuje, že v priebehu septembra medzi nakazenými postupne rástol podiel ľudí vo veku 65 +. Po stagnácii v októbri dochádza k ďalšiemu rastu po oboch kolách plošného testovania a ten vyvrcholil na konci novembra na úrovniach blízkych 25 percentám. Meniaca sa veková štruktúra nakazených je zrejme aj príčinou, že si nemocnice ani po poklese incidencie po testovaní z hľadiska hospitalizácií neoddýchli. Ak sa hospitalizácie javia ako kľúčový problém súčasnosti, okrem počtov nových infekcií musíme sledovať aj vekovú štruktúru novoinfikovaných.

Prioritné očkovanie politikov na Slovensku je často zdôvodňované rozšírením konšpiračných presvedčení v spoločnosti a tým, že takéto verejné očkovanie môže aspoň čiastočne nedôveru odstrániť. Slovensko však ešte relatívne dlho bude v situácii, v ktorej budú prevažovať ľudia ochotní dať sa zaočkovať nad počtom dostupných vakcín. V tejto úvodnej etape je vakcína nedostatkovým tovarom, a preto by sme sa mali zamerať viac na presné zacielenie vakcinácie na najohrozenejšie skupiny, ktoré musia byť uprednostňované.

Očkovanie by malo byť čo najprístupnejšie, a preto by sa malo uvažovať i o zapojení ambulancií všeobecných lekárov. Podľa zahraničných štúdií je pri ochote dať sa očkovať veľmi dôležitá i dôvera v svojho lekára, a tento významný faktor pri súčasnej praxi vakcinačných centier absentuje.

Azda najdôležitejším vylepšením očkovacej stratégie by bola jasná prioritizácia očkovania seniorov v každej etape. Osobitne treba uprednostniť tých najstarších (nad 80 rokov, neskôr nad 70 rokov) a treba tiež uvažovať nad tým, či neuprednostňovať ľudí už od 60 rokov (a nie až od 65, ako je to v očkovacej stratégii), pretože takto sa skôr ochráni veľká skupina pracujúcich starších ľudí, ktorí na rozdiel od dôchodcov nemôžu dostatočne obmedziť spoločenské kontakty. Asi nebude problém pripraviť algoritmus, ktorý by pri prihlasovaní na očkovanie automaticky uprednostňoval seniorov a prideľoval im skoršie termíny.

Druhou významnou úlohou je odstránenie bariér, ktoré môžu seniorom vakcináciu znemožniť. Bariérou je často ich znížená mobilita, čo v kombinácii s obmedzeným počtom vakcinačných centier pre nich môže spôsobiť úplnú nedostupnosť očkovania. Riešením by bolo väčšie zapojenie mobilných vakcinačných jednotiek, ktoré by mohli pomáhať i pri cielenej skupinovej vakcinácii seniorov v ordináciách všeobecných lekárov, prípadne zdravotných stredísk. Treba tiež sledovať pozitívne príklady zo zahraničia: napríklad Berlín ponúka občanom nad 80 rokov dopravu do očkovacích centier zadarmo taxíkom.

Azda najdôležitejším vylepšením očkovacej stratégie by bola jasná prioritizácia očkovania seniorov v každej etape. Osobitne treba uprednostniť tých najstarších (nad 80 rokov, neskôr nad 70 rokov) a treba tiež uvažovať nad tým, či neuprednostňovať ľudí už od 60 rokov (a nie až od 65, ako je to v očkovacej stratégii), pretože takto sa skôr ochráni veľká skupina pracujúcich starších ľudí, ktorí na rozdiel od dôchodcov nemôžu dostatočne obmedziť spoločenské kontakty. Asi nebude problém pripraviť algoritmus, ktorý by pri prihlasovaní na očkovanie automaticky uprednostňoval seniorov a prideľoval im skoršie termíny.

Druhou významnou úlohou je odstránenie bariér, ktoré môžu seniorom vakcináciu znemožniť. Bariérou je často ich znížená mobilita, čo v kombinácii s obmedzeným počtom vakcinačných centier pre nich môže spôsobiť úplnú nedostupnosť očkovania. Riešením by bolo väčšie zapojenie mobilných vakcinačných jednotiek, ktoré by mohli pomáhať i pri cielenej skupinovej vakcinácii seniorov v ordináciách všeobecných lekárov, prípadne zdravotných stredísk. Treba tiež sledovať pozitívne príklady zo zahraničia: napríklad Berlín ponúka občanom nad 80 rokov dopravu do očkovacích centier zadarmo taxíkom.

Komentár vznikol pre Denník N