Aj viac ako mesiac od začiatku invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu ostáva deklarovaná ochota pomôcť nášmu susedovi vysoká. Pri väčšine foriem pomoci nie sú badateľné zmeny v ochote oproti obdobiu na začiatku vojny. V prípade ochoty pomôcť dobrovoľnícky pri práci s utečencami zaznamenávame dokonca zreteľný nárast.
Viac sú Ukrajine ochotní pomôcť ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy v televízii, novinách alebo v rozhlase a ľudia, ktorí schvaľujú naše členstvo v NATO.
Menej ochotní pomôcť sú nevoliči, starší respondenti a ľudia, čo sa nedali zaočkovať proti koronavírusu. Zaujímavé je, že celková ochota pomôcť Ukrajine nesúvisí s príjmovou situáciou domácnosti respondenta.
Deklarovaná ochota pomôcť Ukrajine veľmi silno súvisí s tým, koho ľudia považujú za najviac zodpovedného za vojnu na Ukrajine. Ľudia, ktorí z na otázku „Kto je podľa vás najviac zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine?“ odpovedajú, že je to Rusko (44,1 % respondentov) deklarujú oveľa vyššiu mieru ochoty pomôcť Ukrajine ako respondenti, ktorí z invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vinia USA a NATO (31,6 % respondentov). Najsilnejšie sú v tomto prípade rozdiely v ochote prispieť finančne (56,0 % vs 17,4 %) a pri ochote niekoho ubytovať (34,2 % vs 12,4 %).