Z pandémie sme viac unavení ako v roku 2020. Zatiaľ čo počas Vianoc v roku neplánovalo obmedzovať v stretávaní 14 % ľudí tento rok táto skupina ľudí narástla na 22 %.

Stretávanie sa počas sviatkov plánujú výrazne menej často obmedziť respondenti, ktorí nie sú zaočkovaní a ani sa zaočkovať neplánujú (37,9 %). Naopak, len 15,1 % zaočkovaných respondentov sa nebude obmedzovať v stretávaní sa so známymi a príbuznými. Plán obmedzovať stretávanie sa počas Vianoc súvisí aj s mierou obáv z epidémie, keď stretávanie plánujú obmedziť častejšie tí, ktorí sa cítia epidémiou ohrození. Obmedzovať sa neplánujú častejšie tiež prívrženci politickej strany Republika.

Jasná je tiež súvislosť s vekom – Vianoce len s členmi domácnosti plánujú stráviť častejšie starší respondenti. Naopak vôbec sa obmedzovať neplánujú častejšie mladší respondenti.

Pri vianočných návštevách väčšina respondentov (66, 4%) neplánuje brať do úvahy či sú známi a príbuzní zaočkovaní alebo nie. Stretávanie sa chce len na zaočkovaných obmedziť 19,9 % z tých, ktorí nebudú tráviť sviatky len s členmi svojej domácnosti. Pred stretnutím sa plánuje dať otestovať 30,9 % z tých, ktorí nebudú tráviť sviatky len s členmi svojej domácnosti čo je rovnaký podiel ako pred rokom.

Zhoršia sviatky epidemiologickú situáciu?

V porovnaním s decembrom roku 2020 sú respondenti v roku 2021 optimistickejší čo sa týka dopadu sviatkov na epidemiologickú situáciu. Až 38,5 % z nich sa prikláňa k názoru, že Vianoce situáciu s koronavírusom nezhoršia a len 27 % očakáva zhoršenie situácie. To je výrazne optimistickejší pohľad ako v rovnakom období pred rokom, keď 37,1 % respondentov očakávalo, že Vianoce epidemiologickú situáciu zhoršia.

Otázka na plánované stretávanie sa so známymi a príbuznými potvrdzuje silnú súvislosť medzi neochotou dať sa zaočkovať na jednej strane a nízkymi obavami z pandémie a celkovo epidemiologicky neopatrným správaním sa na strane druhej. Paradoxne tak chcú stretávanie sa s ľuďmi mimo svojej domácnosti obmedziť častejšie respondenti chránení pred ochorením vakcínou, ako tí, ktorí sa rozhodli pred vírusom nechrániť. Rozdiel medzi zaočkovanými a nezaočkovanými je teda aj vo vyhodnocovaní rizika spojeného s ochorením COVID-19 a v (ne)ochote meniť svoje správanie v súvislosti s epidémiou.

Miloslav Bahna, Sociologický ústav SAV, v. v. i.