Keď sa vo februári 2021 premiér Matovič rozhodol prekvapiť svojich koaličných partnerov i verejnosť kúpou neregistrovanej vakcíny Sputnik V, argumentoval zisteniami agentúry AKO zo začiatku februára, podľa ktorých by sa vďaka tejto vakcíne mala zvýšiť ochota zaočkovať sa o bezmála šesť percentuálnych bodov. „Ide o 300-tisíc navyše zaočkovaných ľudí,“ vyčíslil a zvestoval podpísanie dohody s Ruskom, vďaka ktorej mali do júna 2021 prísť na Slovensko až dva milióny dávok tejto vakcíny.

„Jediným riešením je zaočkovať ľudí dobrými vakcínami, a takou určite Sputnik V je,“ ubezpečoval občanov napriek tomu, sa nemohol oprieť o schválenie vakcíny Európskou liekovou agentúrou. Informácia o tom, že ide o neregistrovanú vakcínu, nebola do výskumu, o ktorý sa bývalý premiér opieral, zahrnutá.

Igorovi Matovičovi sa nedá uprieť jedno: podarilo sa mu zasiať medzi politikov i médiá presvedčenie, že významná časť slovenskej verejnosti sa nevie dočkať možnosti zaočkovať sa ruskou vakcínou. V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa v politických diskusiách a v mediálnom priestore argumentovalo ešte vyššími číslami.

Po tieto dni portál Aktuality.sk poznamenal, že „aj napriek pochybnostiam o spoľahlivosti ruskej vakcíny by sa ňou podľa prieskumu chcelo dať zaočkovať pol milióna Slovákov. Ich vôľu a presvedčenie netreba prehliadať, ale rešpektovať“. Minister obrany Jaroslav Naď v TA3 pripomenul, že „pol milióna obyvateľov krajiny má záujem o očkovanie len ruskou vakcínou“.

Sám Igor Matovič išiel v počte potenciálnych prijímateľov Sputnika ešte ďalej. Z cesty do Moskvy na Facebooku reportoval, že urobí všetko pre to, aby „pokútne a systematické snahy zabrániť tomu, aby sa Sputnik V na Slovensku mohol používať, boli nakoniec neúspešné a milión ľudí sa Sputnikom V mohlo na Slovensku konečne začať očkovať“. Po rokovaniach údajným nepriateľom Sputnika vyčítal, že spustili svoju geopolitickú špinavú hru“, a obvinil ich, že primali Rusov požiadať o vrátenie Sputnika a ukončenie zmluvy: „Zobrali ste si za rukojemníkov zdravie milióna ľudí na Slovensku!“

Niektoré zistenia výskumu Ako sa máte, Slovensko? z konca marca 2021 však umožňujú uviesť záujem verejnosti o ruskú vakcínu do reálnejšieho kontextu.

Prijateľnosť Sputnika a záujem o očkovanie

Výsledky ôsmej vlny reprezentatívneho online výskumu na vzorke 1 000 respondentov Ako sa máte, Slovensko? z dielne Sociologického ústavu SAV, Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a agentúr MNFORCE a Seesame celkove potvrdili, že sa v posledných mesiacoch presadil pozitívny trend zvyšovania záujmu verejnosti o očkovanie. Ako konštatoval sociológ Robert Klobucký, koncom marca sa plánovalo zaočkovať 42 percent respondentov, nerozhodnutých bolo 22 a očkovanie odmietalo 29 percent. Zvyšných sedem percent respondentov vo vzorke už bolo zaočkovaných.

Zároveň sa potvrdili určité zistenia predchádzajúcich výskumov o reputácii Sputnika v porovnaní s inými vakcínami. Respondenti, ktorí ešte neboli zaočkovaní, odpovedali na hypotetickú otázku, ako by sa rozhodli, keby bola možnosť dať sa zaočkovať jednou konkrétnou vakcínou. Sputnik bol podľa takto formulovanej otázky prijateľný pre 45 percent dosiaľ nezaočkovaných, Pfizer-BioNTech pre 42, Moderna pre 31 a Astra Zeneca pre 16 percent.

Výskum Ako sa máte, Slovensko? však zistil viac. Prijateľnosť jednotlivých vakcín totiž vyzerá odlišne, keď si položíme otázku, aké silné je odhodlanie prívržencov jednotlivých vakcín dať sa zaočkovať. Ako ukazuje tabuľka 1, z priaznivcov Pfizeru-BioNTechu tvoria až 76 percent ľudia, ktorí sa chcú zaočkovať, a v prípade Moderny i Astra Zenecy je toto percento ešte vyššie. Na druhej strane spomedzi priaznivcov Sputnika má vakcináciu v pláne iba 55 percent, kým takmer polovica ešte nie je rozhodnutá (24) alebo sa zaočkovať nechce (21 percent).

Spomedzi priaznivcov Sputnika má vakcináciu v pláne iba 55 %, kým takmer polovica ešte nie je rozhodnutá 24 % alebo sa zaočkovať nechce 21 %.

Keď skombinujeme oba ukazovatele – prijateľnosť jednotlivých vakcín a pevnosť rozhodnutia občanov v prospech vakcinácie –, potom sa poradie vakcín mení. Najviac respondentov, ktorí vakcíne dôverujú a plánujú sa dať zaočkovať, má Pfizer/BioNTech (32 percent z celku nezaočkovaných), za ktorým nasledujú s rovnakým skóre Sputnik aj Moderna (25) a na poslednej priečke sa umiestňuje Astra Zeneca (14 percent).

Akceptovali by priaznivci Sputnika aj inú vakcínu?

Pri odhadovaní záujmu občanov si treba ďalej položiť otázku, aká rozsiahla je vlastne skupina tých, čo vidia ako jedinú prijateľnú vakcínu Sputnik a žiadnou inou by sa zaočkovať nedali.

Podľa údajov z tohto rozsiahleho reprezentatívneho výskumu drvivá väčšina, až 87 percent tých, čo sa chcú očkovať Sputnikom, pokladá za prijateľnú aj inú z dostupných registrovaných vakcín, zatiaľ čo tých, čo sa upriamili výlučne na Sputnik, je iba 13 percent. V prepočte na dospelú populáciu vo veku nad 18 rokov by to mohlo predstavovať približne 245-tisíc občanov – a nie pol milióna, ako sa bežne uvádza.

Za akých okolností sa chcú dať ľudia zaočkovať Sputnikom

Ešte závažnejšie je výskumné zistenie, že výrazná, dvojtretinová väčšina slovenskej verejnosti podmieňuje dôveru voči Sputniku tým, že bude zaregistrovaná Európskou liekovou agentúrou (33 percent) alebo Štátnym úradom na kontrolu liečiv (34 percent – prvý stĺpec tabuľky 2).

V súčasnosti nie je ani jedna z týchto podmienok splnená. ŠÚKL vzhľadom na nedostatok informácií od výrobcu nemohol potvrdiť spoľahlivosť a bezpečnosť vakcíny. Na rozhodnutie EMA čakajú viaceré krajiny. Otázkou však je, či by sa toto rozhodnutie týkalo aj našich kúpených zásob, keďže tie podľa vyjadrenia ŠÚKL-u nie sú totožné s materiálom, ktorý posudzuje EMA.

Názor, že vakcína by sa mala používať bez schválenia, zastáva iba okrajová časť verejnosti (11 percent). Zvyšných 22 percent sa vyslovilo proti očkovaniu, respektíve odpovedalo vyhýbavo.

Názor, že vakcína by sa mala používať bez schválenia, zastáva iba okrajová časť verejnosti 11 %. Zvyšných 22 % sa vyslovilo proti očkovaniu, respektíve odpovedalo vyhýbavo.

Pritom 200-tisíc dávok vakcíny dovezených vojenským lietadlom z Moskvy leží na sklade v Šarišských Michaľanoch, a o ich osud sa zvádza ľúty politický boj presahujúci hranice Slovenska.

Záujemcov o neregistrovaný Sputnik je menej

Treba podčiarknuť, že požiadavku riadnej registrácie Sputnika ešte väčšmi zdôrazňujú ľudia, ktorí majú priaznivý postoj k vakcinácii. To platí vo zvýšenej miere pre prívržencov Sputnika s kladným vzťahom k očkovaniu, a to pre tých, čo pokladajú Sputnik za jednu z prijateľných vakcín (3. stĺpec), ako aj pre tých, čo sa orientujú výlučne na Sputnik (4. stĺpec). Požiadavku na schválenie prostredníctvom EMA alebo ŠÚKL-u v oboch prípadoch vyjadrili viac ako tri štvrtiny prívržencov Sputnika.

Aj z týchto dvoch skupín priaznivcov Sputnika by túto vakcínu bez schválenia prijalo iba 15, respektíve 22 percent.
Pri prepočte na absolútne čísla sa počet dospelých záujemcov o nezaregistrovaný Sputnik, pre ktorých to nie je jediná alternatíva, mohol pohybovať okolo 152-tisíc.

A napokon odhadnime, aký by mohol byť záujem o vakcináciu u prívržencov Sputnika, ktorí by sa chceli dať očkovať iba touto vakcínou, pričom netrvajú na tom, aby bola schválená európskou alebo slovenskou odbornou autoritou. Podľa výskumných dát by sa v súčasnosti počet záujemcov výlučne o nezaregistrovaný Sputnik mohol pohybovať iba okolo 53-tisíc.

Príbeh s otvoreným koncom

Pravda, dáta z konca marca nemohli dať odpoveď na aktuálnu otázku, či by občania Slovenska akceptovali odporúčanie maďarského laboratória, ktoré Igor Matovič požiadal o pomoc, tobôž keď podľa informácií zo slovenských médií takéto odporúčanie pre očkovanie maďarských občanov bolo sprevádzané politickým nátlakom Orbánovej vlády. Rovnako sa z výskumu nemôžeme dozvedieť, aká veľká časť ľudí by sa rozhodla stať sa súčasťou experimentálneho overovania tejto vakcíny (tzv. klinickej štúdie), keby sa pred nimi otvorila možnosť dať sa namiesto toho zaočkovať vakcínou registrovanou v rámci Európskej únie.

Výskum však priniesol tri závažné zistenia, ktoré by mala brať vláda Eduarda Hegera do úvahy pri hľadaní východiska z háklivej situácie, do akej Slovensko zatiahli svojím rozhodnutím v prospech Sputnika bývalý premiér a bývalý minister zdravotníctva.

Po prvé, poukázal na pripravenosť drvivej väčšiny dnešných priaznivcov Sputnika dať sa zaočkovať aj inou vakcínou.

Po druhé, potvrdil, že záujem o očkovanie Sputnikom je vo vysokej miere podmienený riadnou registráciou tejto vakcíny.

Po tretie, ako to ukazuje tabuľka 3, výskum zdokumentoval prevažujúcu dôveru, akú má verejnosť v otázkach očkovania voči slovenským vedcom – na rozdiel od prevažujúcej nedôvery voči vláde.

Výskum priniesol tri závažné zistenia, ktoré by mala brať vláda Eduarda Hegera do úvahy pri hľadaní východiska z háklivej situácie, do akej Slovensko zatiahli svojím rozhodnutím v prospech Sputnika bývalý premiér a bývalý minister zdravotníctva.

Na základe tohto, ale aj iných sociologických výskumov z posledných mesiacov sa dá oprávnene pochybovať, či by Igor Matovič dokázal presvedčiť občanov o tom, že netreba rešpektovať stanoviská slovenských a európskych vedeckých a odborných inštitúcií a stačí sa spoľahnúť na predbežne dosť neštandardne dohodnutú expertízu maďarskej inštitúcie. Ak by nový premiér i minister zdravotníctva na takéto riešenie pristúpili bez jeho odborného posúdenia a odobrenia slovenskou vedeckou a expertnou komunitou, mohla by tým utrpieť ich kredibilita. A pokiaľ ide o očkovanie, pravdepodobne by sa ukázalo, že väčšina z tých respondentov, ktorí vo výskume deklarovali priaznivý postoj k Sputniku, by napokon uprednostnila inú vakcínu, ktorá obstála v procese riadnej registrácie v rámci Európskej únie – pokiaľ by takú možnosť mali.

Komentár vznikol pre Denník N

Zora Bútorová, IVO | 13 apríla 2021
Zdieľať článok s priateľmi